Kapitola druhá

7. listopadu 2010 v 14:42 | Aramintha
Zabi ju!

Chcela utiecť. Chcela sa skryť. Túžila zmiznúť. Hocičo, len aby sa pohla. Lebo ako zistila, Lamarove oči jej ochromili telo.
Po chvíli šokovaného ticha sa Gibbon ozval: "A-ale pane, ja som nikdy..."
"Nezabil elfa?" Lamar sa znechutene uškrnul. "Pokiaľ je mi známe, už štyri roky si evidovaný ako bojovník tretieho stupňa. Rozumiem tomu, že si mladý, a elfovia, pred ktorými ste nás mali vy, "bojovníci", ochraňovať, sa na Zemi pred vyše päťdesiatimi rokmi vyhlásili za úspešne vyhladený druh."
Elfka sa v duchu potešila - dokázala pohnúť prstami na rukách a na nohách. Mág bol slabý, vysilený, aj keď by sa to o ňom na prvý pohľad nepovedalo. Keby mala elfka viac času, dostala by sa spod jeho podmaňujúceho kúzla aj bez Lamarovho vedomia.
Ten si našťastie ničoho nevšimol, očividne bol myšlienkami niekde inde. "Je však tvojou povinnosťou zbaviť našu vlasť týchto škodcov. Zabi ju." Posledné slová vyriekol tónom, akoby práve oznamoval, že v lese zazrel jeleňa.
Gibbon vrhol vydesený pohľad na dievča. Zašmátral roztrasenou rukou za opasok, odkiaľ vytiahol zvláštne tvarovanú rúrku. Aj keď tú vec elfka zazrela len kútikom oka, rozhodne to nebolo predzvesťou ničoho dobrého.
Z diaľky k nim doľahli zvláštne vysoké tóny. Gibbon zakoktal: "U-už idú hasiči, n-nemôžeme..."
"Môžeme. Rýchlo, kým máme čas tu upratať."
Tučný chlap zapišťal: "Prepáč..." a namieril tú vec na dievča.
Ozvala sa strašná rana. Elfka sa inštinktívne prikrčila, netušiac, že si tým zachránila život. Lamar bol na dne svojich síl, už ju dlhšie nedokázal udržať. A tak dievča nelenilo a čo najrýchlejšie utekalo do lesa. Ako bežala, z okolitých kmeňov stromov odlietavali triesky, čo ich Gibbon zasiahol, no to len popohnalo elfku.
Zastala, až keď dobehla na kraj lesa. Zvalila sa na zem v totálnom vyčerpaní a prudko vydychovala. Nahlas zahromžila.
Kam som sa to dostala? Keď som stála v portačnom kruhu a držala kameň, ešte som si skontrolovala mnou vyryté symboly, ktoré ma mali dostať domov. V nich chyba nebola, a keby aj áno, vyhodilo by ma v meste Iliriamon. Žeby ten kameň bol nepodarok? Vživote som nepočula o prípade, kedy by bol kameň pokazený. A kruh musel byť v poriadku. Použili ho toľkí predo mnou... No aj tak by som vystúpila v Iliriamone. Toto však Iliriamon nebude...
Elfka vstala, neustále zvierajúc dýku. Pred ňou sa v doline krčilo množstvo domov tých najzvláštnejších veľostí a tvarov. Dolina sa však v diaľke nekončila, roztvárala sa a pokračovala. Celá tá plocha bola zastavaná. Sem-tam rástol nejaký ovocný strom. Elfka dokázala rozoznať pohybujúcich sa obyvateľov a aj rachotiace monštrá podobné tomu, s ktorým sa takmer zrazila.
Pomaly kráčala po okraji lesa, s pohľadom nalepeným na tú scenériu pod sebou. Preto si nevšimla do zeme vyhĺbenú jamu, do ktorej nechtiac spadla. A na niekoho.
"Do pekla!" skríkol Constantine. On, oddychujúc na dne studne, ktorú hĺbil pre susedove ovce, vyskočil na nohy, keď pred neho spadlo dievča. Nepovažoval za dôležité označiť toto miesto, nečakal totiž, že sa do tejto lokality niekto vyberie. "Si ok?" spýtal sa.
Zbledol, keď sa voda siahajúca po členky začala farbiť do červena.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy | 9. listopadu 2010 v 18:16 | Reagovat

kokos ty sa vyzivas v tom ,ked to takto natahujes, ze ?
odpustim ti len ked dalsiu pridas frisko
ale inac kraaasa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama